Ludia pisali svoje neuspechy a uspechy a ja som rozmyslal nad mojim uspechmi a neuspechmi .... a to co by som naozaj povazoval za svoj uspech som nevedel pomenovat ... tak som zacal rekapitulovat ...
... co by som tu mohol zacal vymenovavat ? ze som bol majster nasej malej krajiny, ze som bol v repre ? ze v 23 rokoch som si kupoval byt a nik mi nan neprispel financne? ze od 18 zijem sam ? nie to je nie je uspech...
... ludia menovali svoje karierne uspechy, svoje skolske ... neviem .. .vzdy som pracoval s velmi schopnymi, velmi uspesnymi a inteligentnymi ludmi ... moj byvaly kolega, ktoreho analyticke myslenie a schopnost riesit situacie som vzdy obdivoval, dalsi moji dvaja ex-kolegovia, ktorych prezyvky pozna kazda osoba pracujuca v enterprise prostredi v IT na slovensku atd atd ... citil som pocit zadostucinenia ked som zistil ze tieto osoby ma brali ako rovnocenneho partnera a vazili si moju pracu aj ked som sa vzdy pri nich citil ako mladsi poziarnik ...
- citil som pocit zadostucenenia z dobre vykonanej prace, ked som dal naposledy vypoved a jeden z obchodnikov dosiel domov a zniceny svojej drahej rozpraval ze tymto padom prisiel o obchody za 100m rocne kedze mu ich nema kto realizovat ...
- citil som pocit zadostucinenia, ked som dal pred 4 rokmi vypoved a do 4 hodin mi volali generalni riaditelia 2 najvacsich slovenskych systemovych integratorov, sef technikov slovenskeho HP s otazkami ci je to pravda a ci nepojdem s nimi na veceru ze by radi so mnou prebrali pripadnu pracu pre nich ...
...............
ale spat k mojim starsim poziarnikom ... vsetci ostali mojimi kamaratmi, aj ked v kariere som sa dostal uz dalej ako oni... jeden z nich ktoreho som vzdy bral ako svojho mentora, mi pri odchode do UK povedal ze on sa o to pokusal 3 roky a nikdy sa mu nepodarilo...a ze nech neuvazujem a idem .... asi som prekonal aj jeho ... neviem... mal som stastie velakrat v kariere a spravil som spravne kroky...
.... ale ako rozmyslam nedosiahol som uspech ktory by som vnutorne povazoval za uspech s velkym U ...
preco ?
doteraz mam odlozenu smsku od neho, staru skoro rok a pol ...
"Ahojte, volam sa Ivanka, mam 49 cm a 3650g a som rada ze sa s vami spoznavam."
.. ma krasnu a stastnu dceru ...
ktoru vzdy ked vidim ziari stastim....aj jeho manzelka ...
... a to povazujem za Uspech.... ostatne veci su len pocitmi uspokojenia ... pri rozmyslani nad revovym postom a komentarmi k tomu som dospel az sem ...
... a preto moja mum a moji stari rodicia dosiahli uspech ... mam krasne spomienky na svoje detstvo a na nich ... a som stastny ze ich mam a ze su aki su ....
Epilog: berte to ako moj myslienkovy pochod zo vcerajska , nesikovne prepisany do postu... ale tu ma revo odpoved a mozno aj ostatni ...
a neberte to ani ako ze mi tikaju biologicke hodiny ;) to fakt nie ...
10 comments:
Me likes it !!! Vidis podaril sa ti post vdaka ktoremu zase vyzeras trochu ludsky. ALe len trochu ;-)
skvele... dobre priority...
lilith: co vyzeram neludsky ci co ? :)
kami: d... sice to nebolo take funny ako predch dva ;) toz zamyslenia funny nebyvaju ...
nieco tu smrdi ... ;)
Shanti ak nieco smrdi zapchaj si nos ;-) mne sa nezda.
v tomto máš pravdu, sú úspechy a ÚSPECHY, je to otázka životných priorít, maj sa
shanti: skus byt konkretnejsia co tu smrdi, nech nedojde nahodou k omylu a nepochopim tvoju vetu nespravne
lizardik: velakrat som uz videl ako sa tieto priority zmenili ...
videl som chalana, ktoreho jeho praca neuveritelne bavila, zil nou... aj na pive sme cele hodiny sa bavili o praci ... pokial sa mu nenarodil syn.. Predal 320 konovy sportiak, ktory bol jeho druhou vasnou, kupil velky grand voyager aby tam zmestil kocik a aby bol co najbezpecnejsi, pracuje 9 hodin denne a na pive mi hodiny rozprava o synovi a ukazuje mi fotky a je happy ...
ale tieto zmena priorit nemusi byt len o potomkovi..moze to byt o partnerovi o hocicom... fakt sa mi zda ze ludia zacnu byt stastni az vtedy ked zacnu rozdavat stastie okolo seba niekomu nezistne ..
ku podivu je to asi naozaj tak "jednoduche". vacsina ludi, co poznam zacali byt stastni, ked prestali nahanat vlastne stastie a zacali ho niekomu inemu rozdavat uplne nezistne... :)
tak to si vážne dobre napísal, že sa človek stane šťastný až momentom keď začne rozdávať šťatie,
môj kamarát sa rozhodol, že sa presťahuje z anglicka na slovensko, chce opustiť svoju krajinu a to z jediného dôvodu, chce aby jeho dvaja chalani (moje krsňatá :-D) žili v pokoji a bezpečne,
a ja sa tomu veru len teším :-)
Post a Comment